Som 20 rokov vydatá za ukričaného a vulgárneho chlapa. Celý život ma a môjho najstaršieho syna ponižuje, predtým dosť pil, teraz je za volantom, tak nepije, len keď má voľno. Je vulgárne aj na ostatné deti. Mám celkom 4. Už mi došla trpezlivosť a chcem s deťmi odísť. Najstaršia už pracuje, tak spolu musíme vyriešiť bývanie a utiecť z toho väzenia. Lenže ono sa to zamotalo ešte o to, že som sa zamilovala. Nikdy v živote som nikoho tak veľmi nemilovala a viem, že milovať nebudem. Je mi dosť na to, aby som spoznala čo je to obyčajné pobláznenie a čo skutočná láska. Problém je v tom, že on sa nevyjadril. Keď som s ním, tak je to perfektné.
Cítim z neho veľkú podporu a aj sa chová, ako že ma rád má, ale neodpovedá na SMSky, len málo kedy a stále nemá čas stretnúť. Chceli sme sa spolu porozprávať, ale je stále v práci… Teda aspoň to hovorí. Veľa ľudí mi hovorí, nech sa naň vykašlem, že to nemá cenu. Možno to tak je, ale ako mám nemyslieť na človeka, ktorého tak milujem, to naozaj neviem. Dýchala by som za neho. Išla by som za ním až na koniec sveta. Bez neho sa cítim opustená a stále plakám. Potom keď ho len vidím, srdce mi skáče radosťou. Urobila by som snáď čokoľvek, aby som mu dokázala, ako veľmi ho milujem. Nechcem na nič tlačiť, pretože je o dosť mladší, ale úplný nezáujem nejaví.
Nespali sme spolu, ale z jeho správania, keď sme spolu, myslím, že by chcel, len sa nejako asi hanbí …. Vôbec nemám páru, ako sa mám správať a čo robiť. Potrebujeme komunikovať a to je s ním veľmi ťažké. Chodím ako telo bez duše a stále len premýšľam, kde je chyba. Možno je na mojej strane…. a stále sa mi naháňa hlavou myšlienky, čo mám robiť a ako tento celý zamotaný kruh mám ukončiť, aby som už konečne bola šťastná a nemusela sa stále len trápiť. Lenže to ide celkom dosť ťažko a sama to viem.. a o to je to ťažšie, ale snáď sa z toho čoskoro dostanem a konečne budem v pohode.
